Marilyn Manson

Marilyn Manson je spevák, maliar a režisér narodený ako Brian Hugh Warner, 5. januára 1969 v Cantone, štát Ohio. Jeho pesudonym je utvorený z krstného mena ženskej hviezdy Marilyn Monroe a priezviska masového vraha Charlesa Mansona. Toto sa ale dočíta každý kto zvládne Google ;) . Už dlhú dobu je o mne verejne známe, že som jeho fanúšikom. Veľa ľudí si asi myslí, že som skrátka len šialený metalista, ktorý vidí niečo úžasné na tom že človek má každé oko inej farby. Možno to niekomu bude jasnejšie, keď sa dočíta na koniec článku =]. Meno Marilyn Manson je všeobecne pomerne známe. Väčine ľudí sa pri počutí tohto mena vybaví tvár kontroverzného frontmana metalovej skupiny s rovnomenným názvom. Marilyn Manson je ľuďmi často zatracovaný, nenávidený, preklínaný, pomerne menšou hŕstkou obdivovaný kvôli jeho hudbe, názorom, kvôli tomu ako vyzerá alebo jeho údajným činom. Buďme úprimní, od bežného človeka má dosť ďaleko. Nosí väčšinou dve šošovky rôznych farieb, bez svojho gotického make-upu sa málokedy pohne z domu, kostýmy a oblečenie si väčšinou navrhuje sám. Čo sa týka činov, medzi ľuďmi sú rozšírené fámy typu “to je ten chlap čo si nechal vyoperovať rebrá aby sa mohol fajčiť”, “to je ten bastard čo na koncerte trhá živé zvieratá na kusy”. Podľa jeho vlastných slov sú to keci, je to o tom komu uveríte, jemu alebo masám ľudí, ktorí ho nenávidia. Ja mu verím, viac-menej hlavne pre to, že sa sám priznal aj k omnoho horším “prasačinám” než o akých sa bežne rozpráva. Prednedávnom som na supermusic.sk čítal pekný článok, ktorý všetko zhŕňa do pár viet. Tí, čo nikdy nepočuli hudbu, neboli na koncerte alebo nečítali texty Marilyna Mansona ho jednoducho nenávidia pre to, aký je, a pre to, čo pácha bez toho aby sa zamysleli prečo vlastne, tí, ktorých k nemu pritiahla práve jeho kontroverznosť v ňom nevidia nič hlbšie. Len málo ľudí ocení výborný hudobný výkon skupiny, kvalitu Mansonovho hlasu, jeho umenie a predovšetkým filozofiu. Už len prvý pohľad na jeho fotografie hovorí, že niesú prázdne, ale majú svoju umeleckú hodnotu. Všetkým, kto ju ešte nečítali, či tým čo sa o Marilynovi Mansonovi chcú dozvedieť niečo viac, ako aj tým, ktorí sú vyslovene proti nemu nemôžem odporučiť viac, než neveriť všetkému, čo sa objaví na internete, a prečítať si jeho autobiografiu “Dlhá a tŕnistá cesta z pekla” (“Long hard road out of hell”), ktorú napísal už v roku 1998 v spolupráci s Neilom Straussom, no bližšie k nám sa dostala až po preložení do češtiny minulý rok. Kniha je samými autormi popísaná takto: “Dlhá a tŕnistá cesta zpekla je škandálna kniha, sarkastická, ale tiež nesmierne čitateľná a vtipná. Je tiež v širokom merítku uznávaná ako jedna z najlepších rockových biografií, v ktorej Manson bez hanby rozpráva o svojom detsve plnom strachu a obáv, o svojich sexuálnych zážitkoch, o záľube v drogách, o stretnutí s okultizmom a satanizmom, o túžbach, sebanenávisti, krutosti voči sebe aj ostatným, o vnútornej rozpoltenosti, rozvrátených vzťahoch aj o úspechoch a víťazstvách. Kniha využíva motív z Dantovho Pekla – jednotlivé kruhy pekla tu predstavujú postupné fáze vývoja Mansonovho života od vydeseného “červa” až po apoteózu v podobe “antikristovskej superhviezdy”. Tiež obsahuje množstvo zaujímavých fotografií z najrôznejších období Mansonovho života, niektoré jeho poviedky a básne, ukážky korešpondencie s vydavateľmiči vyťažky z cestovného denníku.” [preložené do slovenčiny, úvod na obálke] Toto je naozaj najstručnejšie zhrnutie všetkého, čo pri čítaní tejto knihy prežijete, všetko do bodky môžem len potvrdiť. Skutočne je škandálna, tak ako väčšina Marilynovych počinov, aby som bol úprimný, miestami sa mi z nej robilo až zle. Ako jediné mínus knihy by som rozhodne uviedol len že je už stará a nezachytáva posledných 11 rokov Mansonovho života. To ale nezmenilo nič na tom že Marilyna Mansona ako človeka 100%-ne uznávam. Možno sa mi to podarí ešte trocha rozviesť. Satanizmus a zatracovanie Boha a kresťanstva Veľký počet ľudí, hlavne veriacich nenávidí Mansona pre jeho prejavy satanizmu a pohŕdanie Bohom. Pravdou skutočne je, že sa stal reverendom cirkvi Satanovej. Ale koľko z tých ľudí sa zamyslelo nad tým, prečo? Koľko z nich vedelo že známy antikrist Marilyn Manson sa narodil v silno veriacej rodine a študoval na kresťanskej škole? Áno, je to skutočne tak, malý Brian Warner navštevoval kresťanskú školu Heritage Christian School v Cantone v štáte Ohio. Je to vec názoru, ale ja sa ani trochu nečudujem že všetko týkajúce sa viery v Boha nenávidel, byť na jeho mieste chovám sa rovnako. V tejto škole deťom tlačili do hláv bludy ako že všetky znamenia, hlásajúce blížiacu sa apokalypsu sú už tu, že čiarové kódy na výrobkoch v obchodoch sú diablovým znamením a že strojmi na čítanie čiarového kódu majú ľuďom ovládať mysle, že ľudí onedlho prinútia tieto kódy nosiť vytetované na tele a nahradia bežné platidlá a ak to príjmu stratia večný život, alebo im púšťali piesne tej doby odzadu a presviedčali ich že sa v nich podprahovo spievajú diablove znamenia, napríklad piesne Stairway to Heaven od Led Zeppelin, alebo We are the champions od Queen boli vinené z toho že keď ju počúvate pospiatky počujete slová “my sweet satan”. Ľudia kázajúci na tejto škole boli podľa môjho názoru pomätení fanatici plní radosti z toho že príde apokalypsa a oni budú vykúpení, budú mŕtvi a v nebi zbavení utrpenia. Tu začal Marilyn opisovať, že toto všetko v spojení s pubertálnym vývinom spôsobilo, že začal mať nočné mory, ktorá máva dodnes, bál sa predstavy apokalypsy a Antikrista, začal pochybovať, začal byť posadnutý a začal sa venovať filmom ako Vyháňač diabla alebo Prichádza satan, čítal prorocké knihy od Nostradama, Georgea Orwella. To všetko skombinovane spôosobovalo predstavy, že apokalypsa a Antikrist sú tak skutoční, hmatatelní a blízko, že ho prenasledovala hrôza, strach a pochybné myšlienky. Citujem: “Neustále ma sprevádzala hrôza a strach, čo by sa stalo, keby som zistil, kto je Antikrist. Bol by som schopný riskovať život, aby som zachránil ostatných? A čo ak mám znamenie šelmy už niekde na tele – pod kožou na hlave alebo na zadku, kam si nevidím? A čo ak som Antikrist ja sám? Bol som zmätený a vydesený, a to i bez prispenia kresťanskej školy, pretože som prechádzal pubertou.” Ďalej postupne opisoval život na kresťanskej škole, to ako ho čím ďalej tým viac nenávidel. Jeden zo zážitkov, ktoré ma dostali bol ten, v ktorom opisoval ako si so sebou do školy vzal fotografiu, ktorú nafotila jeho stará mama v lietadle, boli na nej odfotené oblaky, ktoré pripomínali anjela vznášajúceho sa na nebi. Jediný ohlas, s akým sa v škole stretol bol, že ho vyhnali domov s tým že sa rúha a je to celé podvrh. “Bola to jedna z mojich najobľúbenejších vecí, a pretože som vtedy ešte veril všetkému, čo mi hovorili o nebi, chcel som im ukázať, že moja babička to videla. Ale podľa nich to bol podvrh, vyhubovali mi a poslali ma domov s tým, že sa rúham. Bol to môj najúprimnejší pokus medzi nich nejak zapadnúť, ztotožniť sa s ich predstavou kresťanstva adokázať im svoj súhlas s ich vierou, a bol som za to potrestaný. To ma len utvrdilo v tom, čo som vedel od začiatku – že nebudem spasený ako ostatní” K tomuto všetkému ma celkom dostala citácia v knihe, slová bývalej riaditeľky tejto školy, uvednej ako Carolyn Coleová. “Rada by som sa ho spýtala: “Zavinila som snáď nejak to, ako teraz žiješ? Hovorím si, či som nemala niečo urobiť inak.” Znova je to vec každého osobného názoru, no môj je taký, že rozhodne dopomohla tomu aby sa z neho stalo to, čo sa stalo a že cirkev teraz označuje ako Antikrista len to čo si sama stvorila. Nikto nie je veštec a nemôže vedieť, ako by sa veci mali keby to všetko bolo inak. Nepriamo to potvrdil sám Manson pri opise sťahovania z Cantonu a tým i opustenia kresťanskej školy. “V ten posledný večer v Cantone som vedel, že Brian Warner umiera. Dostal som príležitosť znovu sa narodiť, k lepšiemu alebo horšiemu, niekde inde. Nedokázal som samozrejme povedať, či ma stredná škola skazila alebo osvietila. Možno to bolo od všetkého trochu, skazenosť a osvietenie išli ruka v ruke.” O mnoho rokov neskôr učinil Manson skutok, kvôli ktorému ho začala nenávidieť už drvivá väčšina veriacich ľudí, a síce sa stal reverendom cirkvi Satanovej. Stalo sa to pri jednej z jeho návštev Antona Szandora LaVeya, muža, ktorý bol jeho vzorom, zakladateľa a veľkňaza cirkvi Satanovej. Manson sa s ním chcel stretnúť dlho pred tým, než k tomu došlo a časť opisujúca práve tieto stretnutia zaujala aj mňa samého snáď viac ako iné časti knihy. V tejto časti, okrem popisu návštev LaVeya popisuje Manson aj pár svojich názorov týkajúcich sa práve filozofie satanizmu. “Takmer všetci v mojom živote sa domnievali, že satanizmus znamená rituálne obete, vykopávanie hrobov a uctievanie diabla. Diabol neexistuje. Satanizmus hlása uctievanie seba samého, pretože človek sám je zodpovedný za svoje dobro a zlo.” “Nie som a nikdy som nebol nejakým hlásateľom satanizmu. Je to proste len súčasťou toho, čomu verím, spolu s Dr.Seussom, Dr. Hookom, Nietzschem a Bibliou, ktorej tiež verím. Len mám vlastný výklad.” Samotné stretnutie s LaVeyom opisoval ako veľmi formálne, a LaVeya ako vážneho muža vzbudzujúceho rešpekt. Pri čítaní ma zaujalo, ako sa z muža, ktorý pôsobil ako krotiteľ zvierat v cirkuse, asistent kúzelníka, policajný fotograf alebo pianista v kabarete stal veľkňaz satanistickej cirkvi, čo ma nakoniec doviedlo k čítaniu jeho Satanskej biblie a pravdepodobne aj jeho biografie. Keď Marilyn Manson druhýkrát opúšťal LaVeyov dom, dostal od neho karmínovú kartu, čím sa oficiálne stal kňazom satanistickej cirkvi. Spolu s kartou dostal od LaVeya predpoveď: “Ty urobíš veľkú dieru do sveta. Ty svet ohromíš.”. V tej dobe sa ešte o Marilynovi Mansonovi toľko nehovorilo, na vystúpenia chodili ledva desiatky ľudí. Čoskoro sa ale LaVeyove proroctvá začali plniť. Svet sa proti Marilynovi Mansonovi začal stavať, ponúkali mu dokonca peniaze za to, že nebude hrať. Po vydaní albumu Antichrist Superstar sa o ňom skutočne začalo hovoriť vo veľkom, album sa umiestnil v rebríčkoch na treťom mieste a Manson sa potom podla vlastných slov stal väčším. Drogy, extrémizmus, kontroverznosť… Ďaľšia skupina ľudí pociťuje antipatiu k Mansonovi vďaka jeho výzoru, vystupovaniu či tomu, že holduje tvrdým drogám. Mnoho ľudí si tieto fakty ani neoverí, jednoducho uveria tomu, čo povedia iní ľudia, stanú sa rovnakými ako oni. Medzi najrozšírenejšie fámy patria napríklad: “Manson je sám Satan”, “dal si vyoperovať dve rebrá, aby si uľahčil autofeláciu”, “mal sex s ovcou na pódiu”, “roztrhal 15 malých šteniec počas koncertu”, “dal sa preoperovať na ženu”, “požiera malé deti”, “na koncerte rozdáva drogy”. Nebudeme si klamať, Manson naozaj nie je žiadny svätúšik, skutočne má na konte pár extrémistických kúskov. Je pravdou, že verejne trhá Bibliu a Americkú ústavu, vysmieva sa Amerike tým, že si zástavou vytrie zadok alebo si na ňu našije svoj znak. Čo sa vraždenia zvierat týka, podľa vlastných slovna vystúpeniach nezabil nikdy nič okrem kotla plného cvrčkov, a aj to bola nehoda. Ako napísal, mal v pláne sa počas vystúpenia nechať pokryť cvrčkami, dal si ich priviezť v kotli, no keď hona pódiu odokryl všetky cvrčky boli mŕtve, a nechali po sebetaký smrad, až sa sám Manson na mieste pozvracal. Istý čas bola rozšírená fáma, že počas koncertu hodil do publika kura a prikázal fanúšikom aby ho roztrhali. K tomu sa ale vyjadril v interview pre magazín Empyrean Magazine s názvom “Amerika, zoznám sa s Marilynom Mansonom: druhá časť dvojdielneho príbehu” od Sarah Fimovej vlastnými slovami: “Niektorí ľudia si myslia, že sme cez vystúpenie v Texase zabíjali kuratá, iný hovoria že neumreli. Pravda je taká, že po dokončení turné s Nine Inch Nails, kým sme odišli do New Orleans robiť na EP, ktorý teraz pripravujeme, ‘Smells Like Children’, sme uskutočnili pár vlastných vystúpení. Do zoznamu požiadaviek som zo srandy napísal, že chcem mať pripravené živé kura, a v zákulisí som ho naozaj našiel.Dal som meno Jebediah a mal som k nemu naozaj silný citový vzťah. V žiadnom prípade som ho nechcel zabiť. Vzali sme ho so sebou na vystúpenia, a počas jedného niekto náhodou kopol do klietky, a on vyletel do publika. Napriek tomu, že si ho ľudia pohadzovali medzi sebou, prežil to a vrátil som ho na farmu. Dnes sú z neho už pravdepodobne Chicken McNuggets.” “Božechráň, aby som ja zabil kura, ale keď to urobí Ronald McDonald, je to v poriadku.” Reči o jeho odstránených rebrách kvôli autofelácii tiež poprel priamo v knihe a vysvetlil ich. Išlo o výstrelok pri vystúpení na Silvestra. “V prvej časti vystúpenia na Silvestra som mal oblečený frak a cylinder a v druhej časti sa dievča menom Terri prezliekla za mňa, dala sifrak, cylinder, parochňu a veľmi realistické dildo, čiže vyzerala ako ja s vtákom visiacim von z gatí, čo vtedy nebolo nič nové. Kým skupina hrala ‘Cake and Sodomy’, plížil som sa okolo nej a potom som ju začal fajčiť, takže to vyzeralo, akoby som si fajčil vlastného vtáka. Tu niekde majú svoj zdroj keci, že som si nechal chirurgicky odstrániť rebrá, aby som si mohol sám vyfajčiť.” Pokiaľ ide o reči, že sa dal preoperovať na ženu, tie sa pravdepodobne zakladajú hlavne na obojpohlavnej štylizácii celej kapely, nebolo ničím špeciálnym, že boli oblečení a namaľovaní ako ženy. Spločné to má niečo možno aj s preobalom albumu Mechanical Animals, ktorý sa niektoré obchodné domy i krajiny rozhodli nepredávať. Na obale je Manson zobrazený ako obojpohlavná bytosť, v podstate ani žena, ani muž. Na otázku, čotým chcel vyjadriť odpovedal, že sa nachádzal v psychickej kríze a prebal CD symbolizoval jeho vtedajšie psychické rozpoloženie – prázdnotu a bezpohlavnosť. Vzťahu Marilyn Manson – drogy by sa pokojne mohol venovať aj celý článok. Marilyn Manson droguje, to je pravda, ale koľko ľudí okrem neho to robí tiež, a koľko ľudí okrem neho je za to tak kritizovaných? Nikoho niet nič do toho, čo robí, je to jeho osobná vec, on nikomu neprikazuje drogy brať. Okrem toho zastáva názor že človek nemá právo rozprávať o veciach, že sú zlé inak, než na základe vlastnej skúsenosti. Tak to robí väčšina sveta, nikdy žiadne drogy nevyskúšala a vykrikuje že on je ten zlý, ten, ktorého nenávidí, s prepáčením sku*vený závislý feťák bez nejakého životného cieľa. Ale toto je omyl. Ja sám som nikdy žiadne drogy snáď okrem alkoholu a cigariet nebral, ani o to nejavím najmenší záujem, no to že on to robí nič nemení na tom, že je mojím vzorom. Svoj postoj k drogám popisuje Manson takto: “Medzi ľuďmi, ktorí nikdy neskúsili poriadny trip, je rozšírený stereotyp, že každý, kto niekedy bral akékoľvek drogy, je závislý. Pravda je ale taká, že závislosť má veľmi málo spoločného s tým, aké drogy beriete, alebo ako často ich užívate. Je potrebné brať do úvahy aj ďalšie faktory, napríklad do akej miery dovolíte drogám riadiť váš život a vašu schopnosť bez nich normálne fungovať. Ja sa nijak netajím tým, že drogy užívam. Zároveň každým, kto je na drogách závislý totálne pohŕdam. Kvôli ľuďom, ktorí drogu zneužívajú vyzerajú tí, ktorí ich užívajú zle.” Buďme teraz úprimní a nepozerajme sa iba na Mansona. Koľko ľudí, umelcov, maliarov či hudobníkov v histórii ale aj súčasnosti užívalo alebo užíva drogy? Medzi umelcami je pomerne rozšírené popíjanie Absinthu. Alkohol sa všeobecne považuje za legálnu drogu, lenže Absinth je obohatený o výťažky z halucinogénnej byliny. Takže formálne sa dá pokladať za halucinogénnu drogu. V histórii Absinth popíjali umelci ako Vincent Van Gogh, Paul Gauguin, alebo Pablo Picasso, Ernest Hemingway, Edouart Manet, či Voltaire. V dnešnej dobe je tým známy napríklad herec Johny Depp. Ak to budete obhajovať tým, že Absinth je legálny alkohol, možno by ste mali vedieť že istý čas nebol, a v niektorých krajinách stále ani nie je. Okrem nich bol napríklad Kurt Cobain známy svojou závislosťou na heroíne, alebo nespočetné množstvo iných ľudí, ktorých umenie je obdivované často bez toho, aby si ľudia uvedomili že vzniklo zapomoci drog. Pýtam sa teraz, prečo práce a činy všetkých týchto ľudí nie sú odsudzované a nenávidené? Veď to predsa boli tiež len závislí feťáci ako Manson, alebo nie? Môj názor je taký, že je každého osobná vec, ako si ničí život, a nik iný skutočne nemá právo mu do toho zasahovať a už vôbec nie si na základe toho vytvárať mylné predsudky. Opäť zas je to o tom, či uveríte jemu, alebo masám ľudí, ktorí sú na jedno kopyto. Jeden z výrokov Marilyna Mansona hovorí: “Ľudia sa tak boja byť iní, až sa radšej prispôsobia väčšine.” Marilyn Manson a ja Nedávno som sa začal zaoberať otázkou, prečo som fanúšikom Marilyna Mansona, ako som sa ním vlastne stal. Popravde prešiel som si všetkými tromi štádiami postoja človeka k nemu, od toho, kto ho bezdôvodne nenávidí kvôli tomu čo robí a ako vyzerá, cez niekoho, kto ho počúva a nič hlbšie v ňom nevidí až po toho, ktorý zdieľa niektoré jeho názory na svet, uznáva jeho filozofiu a snaží sa ho pochopiť. Prvý krát som sa k nemu dostal pred pár rokmi a škaredo som vynadal tomu, kto mi ho ukázal. Onedlho som sa oňho začal viac zaujímať a začal som počúvať jeho hudbu, možno z čistej túžby byť iným než ostatní. Pomerne skoro sa to ale zmenilo, začal som viac naslúchať textom než zvukom hudby, zaujímať sa o jeho názory a filozofiu. Dnes ho počúvam už hlavne preto, že jeho hudba stála pri všetkých dôležitých okamihoch môjho života, najhorších aj tých najkrajších a nikdy ma nesklamala. Dnes sa nájde veľmi málo piesní, ktoré by neboli priamo naviazané na moje spomienky, často v jeho textoch vidím sám seba či obraz mojich pocitov alebo myšlienok, ale to nie je niečo, čo by dokázal pochopiť len tak hocikto. Medzi jeho názormi na svet sa nájde mnoho takých, sktorými sa stotožňujem, alebo aspoň čiastočne súhlasím a som si istý, že keby sa ľudia častejšie zamýšľali ako bezhlavo konali, nájde uňho svoje takmer každý z vás, aj keď nikto nemôže súhlasiť úplne so všetkým. Určite uznáte, že keby mali všetci ľudia rovnaké názory, svet by nebol svetom. Medzi názory, ktoré stoja za to, aby sa ľudia nad nimi zamysleli a tie, ktoré s ním ja osobne zdieľam patria napríklad: “Vždy som bol toho názoru, že človek sám o sebe je múdry. Až ľudia ako druh sú stupídni. Len máločo to dokazuje lepšie než vojny, organizované náboženstvá, byrokracia a škola, kde väčšina vládne tvrdou, nemilosrdnou rukou.” Nemyslím, že sa nájde mnoho z vás, ktorí by popreli že vojny medzi ľuďmi vždy dokazovali len to, akí sú ľudia sami hlúpi. Pokiaľ ide o organizované náboženstvá, môj názor je rovnaký, príde mi hlúpe že sa ľudia pravidelne stretávajú pohromade, uctievajú, modlia sa a kľakínajú si pred niečím, čo ani nevedia či existuje. Bohovia boli podľa môjho vždy výplodmi ľudskej stupidity – od praveku ľudia bohom pripisovali to, čo si sami logicky nevysvetlili, stačí pohľad do histórie. Dnes je to podľa mňa stále rovnaké a ešte potrvá, kým život a vesmír pochopíme natoľko, že existencia Boha bude zbytočná. Preto myslím že kľaknúť si v kostole sa rovná pokľaknutiu pred vlastnou hlúposťou. “Verím v sny. Verím, že každú noc sa na planéte všetko, čo je, bolo a môže byť premieta do snov. Verím, že to, čo sa stane vo sne, sa nijak nelíši od toho, čo sa stane v reálnom svete, a neni to o nič menej dôležité. Verím, že sny sú pre dnešného človeka niečo ako cestovanie v čase. Verím, že človek môže v snoch navštíviť minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Verím, že som sníval polovicu svojho života, ktorá ešte nenastala… V snoch som bol svedkom svojej smrti, a to ma naučilo viac si vážiť života. V snoch som tiež videl vlastný život, a to mi pomohlo viac si vážiť smrť.” Toto nehodlám nejak zvláštne rozvádzať, každý si z toho môže vziať svoje. Pre mňa majú sny zvláštny význam zosobných dôvodov. “Ľudia si nepíšu denníky pre seba. Píšu ich pre druhých, ako tajomstvá, ktoré nechcú prezradiť, ale chcú, aby ich všetci poznali. Jediné bezpečné miesto pre vaše myšlienky je vaša pamäť, ktorú si ľudia nemôžu vziať a prečítať, keď sa nepozeráte, aspoň zatiaľ.” Rovnako osobný názor. Načo sú ľuďom denníky? Niektorí ľudia ich možno používajú na to, aby si niekedy pripomenuli čo bolo, no človek si do nich odmalička zapisuje tajomstvá. Už malé deti si do nich vpisujú mená svojich platonických lások a zamykajú si ich na kľúčiky. Jednoducho preto, že chcú aby o tom svet vedel, ale boja sa s tým vyjsť na povrch =). Odjakživa zastávam názor, že pamäť a myseľ je najbezpečnejšie a vlastne jediné bezpečné miesto pre ľudské spomienky a myšlienky. “Antikrist nie som ja, alebo jedna osoba. Sme to my všetci, kolektívny stav mysle, ktorý v sebe Amerika potrebuje prebudiť. Ja to v nej chcem prebudiť. To je zmysel tohto turné, možno dokonca môjho života – prinútiť Američanov, aby si uvedomili, že nemusia veriť len preto, že im to niekto opakuje celý život. Niekto, kto nikdy nemal sex alebo neskúsil drogy vám nemôže hovoriť, že je to zlé. Jedine skrz vlastnú skúsenosť môžete vymedziť vlastnú morálku. Ľudstvo nie je o tom musieť sústavne hladať odpustenie za to, že je človek ľudský; ľudstvo je o nevinnej existencii jednotlivca. To je Armageddon, pretože pre kresťanstvo, ak opustíte myšlienku Boha a začnete veriť v seba, je svet zničený.” Toto zastávam tiež, ale v celosvetom merítku. Apokalypsu si mnohí ľudia predstavujú ako deň, keď ľudia prestanú existovať ale pre kresťanstvo by bolo apokalypsou, keby stratilo význam uctievať Boha a ľudia by uctievali sami seba. Uctievanie človeka je vlastne aj podstatou satanizmu. Mojim názorom je, že človek má byť takým akým byť chce, akým sizvolí byť, a nie takým akým mu prikazujú byť odkedy uzrel svetlo sveta, ako to robia niektorí kresťania. Dieťa sa narodí v rodine veriacich odmalička je vychovávané ako veriaci a odrazu z neho veriaci aj je až do smrti. Kto sa ho kedy spýtal, čím chce byť? Niekedy sa možno stane, že keď vyrastie začne otom celom pochybovať, no má strach prestať veriť v Boha, aby neprišlo o sľubovaný večný život, už je zmanipulované. Podobne je to aj v iných oblastiach života, ľudia sú niekedy jednoducho takí, akí sa im povie aby boli bez toho, aby sa nad sebou zamysleli. “Hudobné tričká a hudobníci nezabíjajú. Zabíja zlá výchova. Ak chcú ľudia viniť umenie, prečo deti v škole čítajú Rómea a Júliu? Je to príbeh o deťoch, ktoré sa navzájom zabíjajú z jediného zásadného dôvodu: ich rodičia ich nechceli pochopiť.” Niekedy rozmýšľam, aký by som asi bol, keby som sa nikdy nebol dostal k Marilynovej hudbe. Naozaj pochybujem, že keby som sa nikdy nezaujímal o jeho osobu, dostal by som sa napríklad k filozofiám Antona LaVeya alebo Friedricha Nietzscheho. Takto ale môžem zodpovedne vyhlásiť, že tento muž jednoducho je mojim vzorom a do života mi dal mnoho napriek tomu, že som ho ani len nikdy naživo nevidel.